Renesancia fotografie v mojom podaní a teda návrat k počiatkom fotografie. Jedného dňa som si zaumienil, že by som chcel zakúsiť nostalgiu fotenia, mal som Canon AE-1 v ňom založený film niečo cez 2 roky, to som zistil po tom ako som si vyvolal film a bola na ňom manželka ešte tehotná 🙂 medzičasom mal syn už 2 roky. O tom že analógová fotografia znovu naberá na dychu niet pochýb, svedčí o tom aj fakt, že som tento môj Canon AE-1 aj s objektívom 50mm kúpil v roku 2015 za 57eur a minulý rok, teda 2019 predal za 150eur .
Samozrejme som si povedal, že občas si pofotím niečo na ten analóg, je to úplne iný pocit fotiť na film, zrazu prirodzene začnete uvažovať viac nad fotkou a premýšlate nad každým záberom. Čo sa pri digitále nestáva takmer vôbec (prídem z fotenia a buum, 1000 fotiek na karte), viete že máte obmedzené snímky len do výšky gigabajtov na karte 🙂 tak bol čas porozmýšlať nad náhradníkom za Canon.
LEICA
Do úvahy prišlo mnoho fotoaparátov, tak som si browsoval ebay až som na ňu narazil, LEICA M2, vyzerala fajn, kozmetické chybičky mi nikdy nevzali šiesty zmysel zo zdravého úsudku, tak som bidol offer, až sme skončili na sume 550eur. Ako analógový amatér som až po dvoch vyfotených filmoch zistil že časy neboli vôbec presné, tak musela do servisu, čiže radosť opadla po tom ako som z 72 možných snímkov mal asi 3 dobré, keďže mi nefungovali časy 1/500 a 1/1000 ktoré som najviac používal počas letných a slnečných dní. Už vtedy mi prischol aj stredoformát Mamyia 645, ktorý ma očaril výstupom ktorý ponúkal. O dobrej investícii svedčí to, že po servise a následnom predaji M2 som bol ešte v zisku asi 150-200eur, napokon šla preč aj Mamyia.
Už keď som si povedal že s kinofilmami končím, skrížili sa mi cesty s filmovou vlajkovou loďou od značky Leica, LEICA M7 znovu to bolo tak že dobrá investícia na obzore, keďže nefungovali presné časy a ešte aj zoxidovaná vo vnútri. Konečne prišlo nadšenie po M2, pretože Leica M7 má aj expozimeter : nemusel som používať aplikáciu v mobile aby som si nameral expozíciu a niečo odfotil. S objektívom Summicron 50mm f/2 to bola radosť fotiť, aj výstup bol fajn na to že to je 35mm film.
ČAS
Fotenie na film ma začalo baviť, obzvlášť keď držíte v ruke Leica M7, značka, uvažovanie, kreativita ktorú si pri tom rozvíjate, no vyžaduje veľa času. Ak si chcete vyvolávať filmy, alebo aj len skenovať doma, zoberie to veľa peňazí a času, ja som si povedal že samotnému foteniu už venujem viac času ako by som chcel, preto som sa rozhodol že filmové foťáky s ťažkým srdcom predám. Určite ich však ešte nezavrhujem, no hodlám sa k tomu vráťit keď budem menej vyťažený s fotením, možno až na staré kolená 🙂 uvidíme, vždy mi skrížili cestu keď som to najmenej čakal, tak nebudem robiť závery. PS: Dolu nájdete galériu fotiek, ktoré som nafotil na M2 a M7 a sám oskenoval.
Filmy ktoré odporúčam: z farebných sú to KODAK Portra 160, 400, FUJI 400H, čiernobiele KODAK TRI-X, ILFORD.
Analógové fotoaparáty ktorými som si prešiel: Canon AE-1, Mamyia 645, Leica M2 a Leica M7
Skener ktorý som používal EPSON V600
Dolu si môžete pozrieť pár fotiek nafotených na Leicu M2 a M7 ak Vás niečo zaujíma, kľudne nechajte dolu koment, alebo mi napíšte na instagrame, alebo email 🙂
Add Comment